Kurz autoškoly pre náročných

Bez auta by sme sa v Provensalsku ďaleko nedostali

Vitajte, ak ste tu noví, vedzte, že tu zdieľam naše zážitky zo života na juhu Francúzska, kde žijeme už pätnásty rok. Dnes o vodičoch.

Bez auta sme vydržali neuveriteľných jedenásť mesiacov. V tejto oblasti, kde posledný autobus chodí o šiestej večer sa to rovná sociálnej samovražde, a zdesené pohľady vodičov, keď sme si to s týždňovým nákupom šinuli popri ceste nás nepresviedčali o opaku. Mohli sme ešte tvrdiť, že trénujeme pred výstupom na Mont Blanc v plnej poľnej, ale keďže to bolo ešte v predinstagramovej ére, nemali by sme sa ani komu pochváliť.

Celé okolie sme spoznávali pešo alebo na bicykli, a môžem vám s istotou určiť polohu každého kameňa vo vzdialenosti tridsať kilometrov od mesta. Preto ma trochu roztrpčí, keď väčšina kolegov v manželovej práci jajká, že sa tu nedá kde chodiť autom, a každú sobotu v zúfalstve navštevujú miestne nákupné centrá. Ste v Provensálsku, do čerta! Odfoťte sa aspoň v tom makovom poli.

Pri kúpe auta v Provensálsku si musíte uvedomiť, že väčšina Francúzov považuje automobil len za spôsob prepravy z bodu A do bodu B, a nevenujú veľkú pozornosť obitým nárazníkom. Ak neohlásene potrebujete zviezť, môže sa vám stať, že sa vám nohy zaboria do obalov od pizze a čokoládových tyčiniek s kúskami slnkom vysušených orieškov. Málokto si kupuje nové auto každé štyri roky, a obchod s ojazdenými autami tu prosperuje. To mimoriadne vyhovuje prvovodičom, ktorý aj tak auto obijú pri prvom stĺpe, alebo pri prvej zákrute odbijú zrkadielko (stáva sa to nielen prvovodičom).

Vyzbrojená technickým a medzinárodným vodičským preukazom a povinnou poistkou som mohla vstúpiť, alebo skôr vojsť, do radov vodičov na juhofrancúzskych cestách. Keď som videla pohromu na cestách slovenského hlavného mesta, zaprisahala som sa, že tam ma teda nikto nedostane. Predbiehanie z prava a agresívna jazda vodičov, ktorí po zamatovej revolúcii nadobudli autá monštruóznych rozmerov, zúfalo zápasiacich s automatickou prevodovkou, ma naozaj nelákajú. Francúzski vodiči sú však na tom horšie. Ich nerešpektovanie rýchlosti a ignorovanie značky 'uzavretá cesta' prisudzujem ich individualizmu. Na cestách som už zažila nahnevané trúbenie aj napodobňovanie veslovania, ktorým sa mi jeden vodič pokúšal naznačiť, že idem príliš pomaly. Doteraz však nepochopím, prečo v daždi s vetrom sedemdesiat kilometrov za hodinu vodiči tvrdohlavo odmietajú zapínať svetlá a tvária sa ako členovia špionážnej organizácie. Jazda ma vždy stojí pár stuhnutých svalov pod ľavou lopatkou. Navyše mám z prvej ruky dôkaz, že ani v autoškole sa neobťažujú vysvetliť, načo je tá páčka pri volante.

Premávka vo viac ako miliónovom meste Marseille je samostatná kapitola. Dobrým nápadom je napríklad zamykať sa v aute počas jazdy blízko prechodu pre chodcov a semaforov - veď skúste vyskočiť počas jazdy a naháňať uprostred križovatky zlodeja. My s východných krajín sme však na držanie si kabelky rovno na prsiach zvyknutí. Horšie to majú americkí turisti a kolegovia manžela v práci, ktorí sa odhodlajú navštíviť toto malebné mesto. Často skončia v dave bez peňaženky, prípadne aj trakov.

Francúzsky národ má tiež neprekonateľnú schopnosť parkovať na parkovisku len tak halabala, a nechať vám priestor vo veľkosti špagety, aby ste mohli prejsť. Bolo by však nefér nespomenúť aj ich pozitívne vlastnosti. Vždy vám zastanú na prechode, blikajúcimi svetlami vás upozornia na policajtov, a vyznačujú sa tolerantnosťou, ak ani vy nebrzdíte premávku. Pri nepríjemnej havárii, pri ktorej sa našťastie nikomu nič nestalo, sme si pokričali, ale nakoniec sme sa dohodli, a vždy je po ruke aj traktor, ktorý vás vytiahne z priekopy na úzkej ceste.

Ale to vám vravím, na GPS sa v krajine levandule nikdy nespoliehajte, môže sa vám totiž stať, že sa zaseknete v malých mestských uličkách. Vyjdete s prepotenou košeľou, odratým bokom a odbitým zrkadielkom. Ale nevadí, vitajte v Provensálsku. ''Vous avez depassé votre destination'' (v preklade "Zašli ste príliš ďaleko" - z filmu Dobrý ročník, ktorý si každému milovníkovi Provensálska odporúčam pozrieť, lebo až na pár klišé film atmosféru skutočne vystihol).